X

Prečo sa kamarátiť so slovenčinou už v školských laviciach

     „A načo mi to niekedy v živote bude?“

Príklad klasickej otázky, ktorou sa už určite zaoberal každý z nás. Často sa táto „záhada“ spája najmä so školským učivom a s jednotlivými  predmetmi. Zamysleli ste sa však už niekedy nad tým, k čomu by mala prispievať výučba slovenského jazyka a literatúry v triedach?

V prvom rade si treba uvedomiť, že získavanie poznatkov na hodinách slovenčiny sa nespája len s bezduchým memorovaním sa poučiek. Výučba nášho materinského jazyka toho môže ponúknuť oveľa viac. Stretávame sa s ním každý jeden deň, preto vedomosti, ktoré získavame v škole, vieme hravo prepojiť s praxou. Ako vzorový príklad si môžeme uviesť tému jazykové štýly. Životopis, žiadosť do zamestnania, motivačný list atď. ‒ to všetko sú frekventované útvary administratívneho štýlu, ktoré jedného dňa budú písať všetci. Preto by mladí študenti mali už v školách vedieť, že práve takéto praktické znalosti využijú i v budúcnosti mimo svojich lavíc. Samozrejme, takýchto príkladov je oveľa viac a je nutné, aj pri písaní statusov na sociálnych sieťach popremýšľať, či je správne okomentovať fotku našich priateľov s textom „aký ste pekný“, alebo „akí ste pekní“ . 🙂


Tento predmet rozvíja aj komunikačné schopnosti žiakov. K tomu slúžia napríklad diskusie na hodinách, ktoré navyše dopomáhajú aj k precvičovaniu vhodných verbálnych a neverbálnych prostriedkov, a „počúvaniu“ druhých spolužiakov. Avšak vedú aj ku kritickému mysleniu a podaniu konštruktívnej spätnej väzby. Práve kritické myslenie často absentuje u žiakov, pričom by sa rozhodne malo podporovať už v nižších triedach.

 

A v neposlednom rade, hodiny slovenčiny môžu viac ako iné predmety napomáhať k rastu kreativity. Bohužiaľ, na to sa často na našich školách zabúda a skôr sa podporuje logické myslenie vyjadrené v matematických rovniciach. Pritom prejav každého jednotlivca je tvorivý a originálny :). Svoje umelecké dušičky smú žiaci „pohladiť“ práve vďaka slohovým prácam. Veď kde inde môžu vyjadriť to, čo cítia, samých seba, svoje pravé ja, bez nejakých vopred stanovených a nalinajkovaných pravidiel? 🙂

Verím, že sa vám tento článok páčil a dokázali ste v ňom nájsť podnetné idey, s ktorými sa stotožňujete. Alebo si myslíte, že nám slovenský jazyk a literatúra na školách ponúkajú toho ešte viac? Nuž, nebojte sa byť kreatívni a skutočne myslieť! 🙂


Autorka článku: Karaffová Michaela

Čerpaná literatúra:   Kesselová: O zmysle vyučovania slovenčiny v súčasnej škole. In: Slovo o slove 15. Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2009, s. 151 – 157

 

janka:
Related Post